Založenie rádu templárov (podľa Viliama z Tyru)

V tom istom roku (1118), niektorí z ušľachtilých mužov rytierskej hodnosti, nábožní muži, oddaní Bohu a bohabojní zaviazali sa ku službe Kristovi cez ruky pána patriarchu.¹ Zaviazali sa navždy žiť ako obyčajní kanonici, bez majetku, pod sľubom čistoty a poslušnosti. Ich vodcovia boli ctihodní Hugo z Payensu a Geoffrey zo Sv. Omera. Vzhľadom na to, že nemali žiaden kostol ani pevný príbytok, dal im kráľ na nejakú dobu miesto na bývanie v južnom krídle paláca, blízko Pánovho chrámu. Kanonici Pánovho chrámu dali im za určitých podmienok námestie blízko paláca, ktoré im patrilo. Toto rytieri používali ako cvičisko. Pán kráľ a jeho šľachtici a tiež pán patriarcha a preláti cirkvi dali im výnosy zo svojich majetkov, niektoré na dobu obmedzenú, niektoré navždy. Títo opatrili rytierov jedlom a oblečením. Ich hlavnou povinnosťou bolo slúžiť pánu patriarchovi a ostatným biskupom na odpustenie hriechov, ochraňovali cesty a chodníky pred útokmi lupičov a lúpežníkov. To robili predovšetkým za účelom ochrany pútnikov.

Počas deviatich rokov od svojho vzniku nosili rytieri svetské oblečenie. Nosili také šaty ako ľud pre spasenie svojich duší. V ich deviatom roku zvolali koncil do Francúzska, do Troyes na ktorom boli prítomní: páni arcibiskupi remešský a sensky a ich sufragáni,² ako aj biskup z Albanam, ktorý bol legátom sv. stolice a opáti z Citeaux, Clairvaux, Pontigny a mnoho ďalších. Tento koncil, ktorému predsedal pán pápež Honorius a pán Štefan, patriarcha jeruzalemský, zaviedol pravidlá pre rytierov a určil im (ako oblečenie) biely plášť.

Hoci rytieri existovali už deväť rokov, stále ich bolo ešte len deväť. Od tohto okamihu však začal ich počet narastať a ich dŕžavy množiť. Neskôr v časoch pápeža Eugena, sa hovorilo že aj rytieri aj ich nehodní služobníci nazývaní seržanti,³ si začali pripájať kríže z červeného súkna na svoje plášte aby sa tak odlíšili od ostatných. Ich počet sa tak rozrástol, že dnes⁴ má ich rád okolo 300 rytierov, ktorý nosia biele plášte, plus ďalší bratia, ktorých je nespočetne. Oni hovoria, že majú ohromný majetok tu aj za morom,⁵ takže majú provincie nielen v kresťanskom svete, ktoré majú udelené od svojich bratov, ako ich majetok. Dnes sa hovorí, že ich bohatstvo sa rovná kráľovským pokladniciam. Pretože majú sídlo v paláci vedľa Pánovho chrámu, ako sme spomínali predtým, nazývajú sa Bratia bojovníci chrámu⁶. Hoci si zachovali rešpekt od svojho založenia po dlhý čas a splnili svoje poslanie z dostatočnou obozretnosťou, neskôr, pre pokles ich skromnosti (ktorá je dôležitá ako ochrankyňa všetkých cností, pretože kto sedí na najnižšom mieste nemôže spadnúť), ktorú oni čerpali od patriarchu jeruzalemského, ktorým bol ich rád založený a od ktorého obdržali prvé benefície a ktorému oni odopreli poslušnosť, ktorú mu ich predchodcovia vzdávali. Boli tiež vyňatí spod desiatkov a prvého ovocia od Božej cirkvi, narušil sa ich majetok a dostali sa do mimoriadnych problémov.