Koncil vo Vienne a Jacques de Molay

O definitívnom osude rádu sa rozhodlo v roku 1311 na koncile v meste Vienna. Pápež účastníkom koncilu podal zhrňujúcu správu o procese a po ďalších rokovaniach, vediac že očiernených templárov už nezachráni, navrhol namiesto odsúdenia, tak ako si to prial Filip IV., administratívne zrušenie rádu. Majetok templárov, ktorý od roku 1307 spravovali kráľovskí úradníci, previedol koncil na rád johanitov. Koncil tak skončil kompromisom, ktorý možno zažehnal schizmu s francúzskou cirkvou. Rozhodnutie o osude jednotlivých templárov ponechal pápež na provinčné koncily. Vo väčšine prípadov boli prepustení na slobodu, kde mohli začať civilný život, pričom pápež nariadil, aby z rádového majetku dostali istú finančnú čiastku.

O osude vysokých hodnostárov rádu uzavreli dohodu kráľ, parížsky arcibiskup a pápež. V roku 1314 Klement V. poveril troch kardinálov, ktorí mali odsúdiť veľmajstra a ďalších troch predných predstaviteľov rádu na doživotné väzenie. K novému vyšetrovaniu už nedošlo. Na priestranstve pred chrámom Notre Dame bol pred verejnosťou prečítaný dohodnutý rozsudok, počas ktorého nastal nečakaný zvrat: 70-ročný veľmajster rádu Jacques de Molay vystúpil a povedal, že rád bol nevinný a za svoju osobnú chybu považoval, že rád nebránil a snažil sa zachrániť si život. Rovnako vystúpil ešte jeden predstaviteľ rádu. Kardináli sa chceli poradiť s pápežom o ďalších krokoch, avšak Filip IV. neváhal, zvolal kráľovskú radu, ktorá oboch templárov ešte v ten istý deň odsúdila a upálila. „Pápež Klement, nespravodlivý sudca a krutý kat, rytier Gillaume de Nogaret, kráľ Filip, do roka vás povolám pred Boží súd. Buďte prekliati, vy aj vaše potomstvo.“ Toto boli údajne posledné slová veľmajstra templárov Jacquesa de Molay.
Na záver dodajme, že hlavní aktéri tejto drámy francúzsky kráľ Filip IV. a pápež Klement V. zomreli v tom istom roku ako posledný veľmajster rádu. V pozadí tejto aféry, ktorá bola na prvom mieste svojej doby, bol zápas svetskej moci stelesnenej Filipom s mocou cirkevnou. Ďalšie epizódy tohto boja v dejinách sa už bez rozbitia jednoty rímskej cirkvi neobišli.