Filip IV. Pekný a pápež Klement V.

Dejiny templárov sú úzko späté s osudom križiackych štátov. V roku 1291, keď bola dobytá posledná bašta križiakov – mesto Akkon, musel rád čeliť vlne kritiky. Pápež Mikuláš IV. verejne prehlásil, že k pádu mesta prispeli spory medzi templármi a johanitmi a navrhol ich zlúčenie. Nevôľu a závisť voči templárom vzbudzovalo aj ich povestné bohatstvo. Záujem na zjednotení rádov mal aj francúzsky kráľ Filip IV. Pekný, ktorý pomýšľal, že do čela nového zjednoteného rádu postaví jedného zo svojich synov. Filip chcel týmto spôsobom vyriešiť svoje finančné problémy, keďže dlhoval templárom peniaze. V roku 1305 bol aj vďaka podpore francúzskeho kráľa po takmer rok trvajúcich rokovaniach zvolený pápež, ktorý prijal meno Klement V. K prioritám nového pápeža patrila snaha vyhlásiť ďalšiu krížovú výpravu. V súvislosti s týmto zámerom navrhol zlúčenie rádu templárov a johanitov. Predstavitelia templárskeho rádu však návrh zamietli.
V tom čase začali niektorí vylúčení templári šíriť voči rádu závažné obvinenia. Filip IV. využil príležitosť a po predbežných vyšetrovaniach nechal v piatok 13. októbra 1307 so súhlasom hlavného inkvizítora Francúzska G. de Nogareta, avšak bez vedomia pápeža, pozatýkať všetkých templárov vo Francúzsku vo veľkej, do detailov premyslenej policajnej akcii, ktorá nemá v stredoveku obdobu. Piatok 13. je dodnes v mysliach ľudí zapísaný ako deň, ktorý prináša nešťastie.